PREČO CHOVAŤ?
Pokiaľ bude ľudská činnosť naďalej tak drasticky zasahovať do životného prostredia, je predpokladom ďalší pokles prirodzenej biodiverzity. Na to musí človek reagovať, lebo od opeľovania je závislá úroda a od úrody množstvo potravín, bez ktorých by ľudstvo zahynulo. Samotárske včely sú oveľa nenáročnejšie, ako Včela medonosná (Apis Mellifera). Na prezimovanie nepotrebujú zásoby a opeľovanie je zamerané na obdobie kedy je v prírode najviac kvitnúcich rastlín. To všetko v spojení s jednoduchým spôsobom ich chovu dáva predpoklady rastúceho dopytu nielen medzi ovocinármi, ale aj milovníkmi prírody.
Lepší opeľovač?
Samotárske včely, konkrétne nami množený druh OSMIA RUFA (Bicornis) sú lepším opeľovačom než Včela medonosná (Apis Mellifera). Základným rozdielom je jej opeľovacia schopnosť aj počas nízkych jarných teplôt – okolo 8 st. C.
.jpg)
Pre plánované opeľovanie je výhodou menší rádius opeľovania od hniezdiska. Včely sa pohybujú v rozsahu 500-600m od hniezda a preto sa pestovateľ nemusí obávať, že mu včely budú jeho kvitnúce plodiny obchádzať pre iný atraktívnejší druh kvitnúcich rastlín.
Napríklad u Včely medonosnej je známa komplikácia, ak sa neďaleko ovocného sadu vyskytuje práve kvitnúca Repka olejná. V našom prípade sa jedná hlavne o opeľovanie Čučoriedky kanadskej, ktorá nepatrí medzi obľúbené druhy Včely medonosnej. Ak má na výber, letí na iný zdroj nektára. Včely si vyberú často výdatnejší zdroj nektára s ľahším prístupom k nemu.
Dôležité je aj načasovanie. Včely necháte liahnuť sa na termín predpokladaného kvitnutia na vašom sade.
Veľmi jednoduchý chov a samo-reprodukcia pre budúcu sezónu. Investícia je jednorazová a pri správnom postupe chovu získavate vlastne odchované kokóny pre nasledovnú sezónu.
Pri samotárkach odpadá nutnosť celoročnej starostlivosti, ako je tomu u Včiel medonosných. Obzvlášť v dnešnej dobe, keď sú celé včelie rodiny devastované onemocneniami s ktorými bojuje včelár každým rokom ťažšie a menej úspešne. Včely samotárky OSMIA RUFA v zime hibernujú, odpadá teda náklad na zimné kŕmenie.
Nedostatok chovateľov
Jeden známi vtip : Albert Einstein kedysi povedal : „Keď umrie posledná včela, ľudstvu ostáva menej ako 5 rokov života“. Má to ale háčik. Nie je to pravda a Albert Einstein to nikdy nepovedal...
Na Slovensku je chov a množenie samotárskych včiel tak povediac v plienkach. Doposiaľ to bola doména skôr pár nadšencov a milovníkov prírody. Do budúcna bude však potrebné, aby sa rady producentov rozšírili a dokázali pokryť rastúci dopyt po plánovitej opeľovacej činnosti.
Je pravda, že za všetky problémy spôsobené klimatickými zmenami si asi môže človek sám. No musíme nielen odstraňovať jej príčiny, ale aj hľadať cesty ako sa so zmenami vysporiadať. Zásadným problémom je pokles biodiverzity. To čo sme pokladali za prirodzené a normálne dnes už prestáva platiť. Na našom území miznú niektoré druhy hmyzu a iné naopak prichádzajú. Je tomu tak aj pri iných druhoch živočíchov.
Obrovské problémy sprevádzajúce chov Včiel medonosných nás núti hľadať alternatívy a pripravovať sa na komplikácie spôsobené nedostatkom tak opomínaných živočíchov, akým ešte donedávna bol hmyz.